Tento 191 centimetrov vysoký center bol kompletným hráčom a príkladným lídrom. Dodnes je symbolom jednej organizácie. Ako je Steve Yzerman ikonou Detroitu Red Wings alebo Joe Sakic Colorada Avalanche, veľa znamenal aj Mike ´´Mo´´ Modano pre Dallas Stars. Zahral si za tri kluby: Minnesotu North Stars, po presťahovaní do texaského Dallasu bojoval za Hviezdy a na sklonku kariéry aj za Red Wings. Mike síce nenazbieral prestížne ocenenia ako Hart či Art Ross Trophy ani nikdy neprekonal stobodovú hranicu, no jeho prínos pre hokej v USA je obrovský a schopnosť byť pilierom tímu obdivuhodná.Michael Thomas Modano, Jr. sa narodil 7. júna 1970 v Livonii na predmestí michiganského veľkomesta Detroit. Už v mladom veku preukázal svoj veľký talent a na ceste za svojim snom čiže hrať v NHL si vybral kanadskú cestu. Lanárili ho najmä americké univerzitné tímy , no on dal prednosť juniorskej Canadian Hockey League. Univerzitný hokej ešte nebol skautami NHL v 80. rokoch príliš uznávaný, zato vysoký a rýchly Modano mohol v Kanade upútať väčšiu pozornosť. Vo svojej prvej sezóne 1986-1987 vo WHL ( Canadian Hockey League sa skladá z troch líg ) v tíme Prince Albert Raiders ešte nedominoval ( 62 bodov v 70 zápasoch) ale v nasledujúcich dvoch rokoch nazbieral 232 bodov v 106 stretnutiach a tým si vzbudil veľký záujem od klubov Národnej hokejovej ligy.Profesionálna kariéraPrvý veľký míľnik v jeho kariére prišiel v roku 1988, keď bol draftovaný klubom NHL Minnesota North Stars. 18-ročný Modano sa stal len druhým Američanom, ktorý bol na vstupnom drafte NHL vybraný z prvej pozície. Severné hviezdy boli na konci 80. rokoch jedným z najhorších tímov v celej lige a mali problémy z návštevnosťou. Mladý Mike síce v prvom roku hral ešte za Raiders, no v tej istej sezóne si v dvoch zápasoch vyskúšal atmosféru play-off o Stanley Cup. V sezóne 1989-90 však už pravidelne nastupoval za North Stars a vďaka skvelej hre si vyslúžil nomináciu na Calder Trophy pre najlepšieho nováčika (75 bodov, 29+46). V kontroverznom hlasovaní ho však porazil sovietsky útočník Sergej Makarov, ktorý mal už 31 rokov a veľkú časť svojej kariéry v ZSSR za sebou. Vedenie ligy tak stanovilo vekový limit (26 rokov) na toto ocenenie. V nasledúcom roku síce v základnej časti mierne poľavil, no vo ´´vyraďovačke´´ hral podobne ako tím. Ani North Stars v sezóne 1990-91 nijak nežiarili, dokonca získali len 68 bodov. V bojoch o pohár však prekvapujúco došli až do samotného finále, kde boli dôstojným protivníkom Pittsburghu Penguins na čele s Máriom Lemieuxom. Hviezdy podľahli súperovi až v šiestom zápase. Modano hral skvele - 20 bodov za 8 gólov a 12 prihrávok.Jeho klub sa však aj naďalej zmietal vo finančných ťažkostiach a tak ho majitel Norman Green v roku 1993 presťahoval do Dallasu v Texase. V novom pôsobisku však hokej musel bojovať s veľkými konkurentmi, s bejzbalom a hlavne s americkým futbalom. Modano mal v tomto období vrcholnú formu. V sezóne 1992-93 nazbieral 93 bodov (33 + 60), a to ešte ako člen North Stars a v sezóne v novom meste dosiahol 50-gólovú hranicu a znovu pridal 93 bodov. Dallas Stars už v prvom roku postúpili do play-off, kde ich v druhom kole zastavil Vancouver. Skvele rozbehnutú kariéru mu nezastavil ani hrozivý zákrok od Marka Messiera.V nasledujúcich sezónach sa rodil tím, ktorý nechcel pomýšlať len na postup do play-off ale na oveľa vyššie méty. Generálny manažér Bob Gainey priviedol do zostavy centrov Joea Nieuwendyka a Guya Carbonneaua. Títo skúsení hráči skvele zapadli do obranného systému nového kouča Kena Hitchcocka. Do tímu prišiel brankár Ed Belfour ako voľný hráč, ruský obranca Sergej Zubov a priestor dostal aj defenzívny špecialista Fín Jere Lehtinen. Kapitánom sa stal tvrdý a mohutný zadák Derian Hatcher. Aj Modano sa naučil zodpovedne brániť, obetovať sa pre tím a tak vychádzať s prísnym trénerom. Dallas síce v základnej časti exceloval a dokonca v roku 1998 vyhral aj Prezidents Trophy pre najlepší tím dlhodobej časti, v play-off 1997 ich už v prvom kole vyradil Edmonton v siedmom zápase a o rok neskôr v semifinále padli na obhajcoch pohára Detroit Red Wings. Modano si naďalej udržiaval vysokú výkonnosť prvého centra a zbieral v priemere vyše bod na zápas.Pred sezónou 1998-1999 prišiel do tímu ostrostrelec Brett Hull a cesta Hviezd za úspechom sa mohla odštartovať. Opäť získali trofej pre najlepší celok základnej časti (114 bodov a 51 víťazstiev) a v play-off vyradili Edmonton, St. Louis , Colorado a v dramatickej finálovej sérii porazili aj Buffalo Sabres s Dominikom Haškom a Mirom Šatanom. Hviezdy vyhrali svoj prvý Stanley Cup. V šiestom zápase stretil rozhodujúci, no kontroverzný gól v treťom nadstavenom čase práve ´´The Golden Jet´´ ( Brett Hull ). Na víťazný zásah prihrával aj Modano, ktorý v 23 zápasoch nazbieral 23 bodov a stal sa najproduktívnejším hráčom víťazného tímu. Aj v nasledujúcom roku pokračovala skvelá cesta v play-off. Vo finále sa stretli dva defenzívne ladené tímy - Stars a New Jersey Devils. Napriek tomu, že ´´Mo´´ strelil víťazný gól v nekonečnom piatom stretnutí v predĺžení a odvrátil tak mečbal, v šiestom dueli už bol súper nad všetky sily a práve Diabli sa radovali zo Stanley Cupu. Po tejto sezóne bol Modano zaradený do Druhého All-Star Tímu NHL.Dallas síce v nasledujúcich rokoch nenadviazal na predošlé úspechy, dokonca v roku 2002 nepostúpil ani do vyradzovacej časti, Modano zbieral body, tvoril hru a poctivo bránil, čo mu v roku 2001 vyslúžilo nomináciu na Selke Trophy. Hral tvrdo ale čisto, za čo sa opäť dostal do trojice kandidátov, tentokrát na Lady Byng Trophy. Jeho spoluhráč z reprezentácie Chris Chelios o ňom povedal: ´´ Rýchlosť bola jeho veľká prednosť a dokázal úžastne zrýchliť. Mal skvelú strelu - tvrdú a presnú. Vynikajúco reprezentuje tím Spojených štátov. ´´ Joe Nieuwendyk ho vyhlásil za tvár klubu Dallasu Stars a hokeja v južných oblastiach Spojených štátov, i keď oficiálne sa stal kapitánom až v roku 2003 po odchode Hatchera. V tom istom roku pokoril aj hranicu 1000 bodov.Po výluke, ktorá nedovolila v sezóne 2004-2005 hráčom vykorčulovať na jediný zápas, podpísal s klubom päťročný kontrakt a pokračoval tak v kariére v Dallase, aj keď ho vo funkcii kapitána nahradil Brendan Morrow. Počas nasledujúcich rokoch a s pribúdajúcimi bodmi mohol pomýšľať na prekonanie rekordu Phila Housleyho, ktorý bol najproduktívnejším Američanom v histórii ligy. 17. marca 2007 v Nashville strelil dva góly (502. a 503. Modanov zásah) a stal sa najlepším strelcom - Američanom v dejinách NHL. O pár mesiacov neskôr prekonal (2. novembra toho istého roka) ďalši míľnik a stal sa najproduktívnejšim americkým rodákom v lige. Stalo sa to v zápase proti San Jose Sharks, keď dvakrát prekonal Nabokova a preskočil v historickom bodovaní obrancu Housleyho. ( 1232. bod ) Za tento výkon sa mu dostalo pochvaly od prezidenta Busha, uznania sa dočkal nielen od jeho vlastného klubu ale aj ovácií v Minnesote, kde prežil začiatok svojej kariéry. Jeho produktivita však nasledujúce roky upadala, ako aj tím už nepostupil dvakrát za sebou do play-off a v lete 2010 s ním vedenie Stars prekvapujúco nepredĺžilo zmluvu. Mike však nechcel skončiť a tak sa vrátil hrať domov do Michiganu, teda do klubu Detroit Red Wings. Skóroval hneď v prvom zápase sezóny ale jeho nadšenie zastavilo nešťastné zranenie ruky a následná operácia. V svojej poslednej sezóne tak odohral len 40 zápasov a Mo cítil, že prišiel čas na odchod do hokejového dôchodku. Pred začiatkom nového ročníka 2011-2012 podpísal jednodňový kontrakt aby mohol ukončiť kariéru ako člen organizácie Stars. Počas 21 sezón v NHL odohral 1499 zápasov v ktorých strelil 561 gólov a pridal 813 asistencií, čo spolu činí 1374 bodov. Vo vyradzovacej fáze bojoval v 176 stretnutiach a získal 146 bodov (58+88). Za svoju obdivuhodnú kariéru bude po uplynutí trojročnej čakacej lehoty uvedený do Siene slávy v Toronte.

Video