Sundin sa narodil 13. februára 1971 vo švédskej Bromme, kde ako mladík vytŕčal z radu. Ako sedemnásťročný sa pripojil k juniorskému tímu Djurgardens IF a v sezóne 1988/89 si zahral už za mužov v druholigovom tíme Nacka HK.
V roku 1989 mal byť podľa predpokladov draftovaný v prvom kole veľmi vysoko. Nakoniec si ho vybral tím Quebec Nordiques ako celkovú draftovú jednotku. Nikdy predtým pritom európsky hokejista nebol vybraný z prvého miesta.
Článok pokračuje pod reklamouSezónu po drafte strávil v najvyššej švédskej súťaži, kde pomohol silnému Djurgardensu k majstrovskému titulu. V 34 zápasoch Elitserien, ako člen tretej formácie, zaznamenal 10 gólov a osem asistencií. S touto bilanciou sa rozlúčil s rodnou krajinou a od roku 1990 začal hrávať v zámorí.

Príchod do Kanady

"Bolo to skvelé dobrodružstvo. Opúšťal som svoju izbu v rodičovskom dome a prichádzal do veľkého sveta. Prišiel som do Kanady a potom som si uvedomil, že každý hovorí po francúzsky. Ale bolo to skvelé," zaspomínal Sundin na príchod do Quebecu.
V drese Nordiques dostával príležitosť od úvodu ročníka a svoj prvý gól strelil už vo svojom prvom zápase, ktorý odohral 4. októbra proti Hartfordu Whalers. Premiérovú sezónu nakoniec ukončil s 59 bodmi ako druhý najproduktívnejší hráči tímu po Joe Sakicovi.
V Quebec City strávil aj ďalšie tri sezóny. V ročníku 1991/92 si vylepšil svoje bodové maximum na 76 bodov, keď strelil 33 gólov a pridal 43 asistencií. O rok neskôr prekonal jediný raz v kariére stobodovú hranicu - v 80 zápasoch zaznamenal 47 gólov a 67 asistencií. So 114 bodmi pomohol tímu k prvej účasti v play-off za posledných šesť rokov.

Výmena do Toronta

Po zisku 85 bodov v sezóne 1993/94 bol vymenený do Toronta Maple Leafs, kde sa jeho kariéra rozbehla naplno. Na svoj štart v tíme si však musel počkať pre kolektívne vyjednávania medzi ligou a hráčskou asociáciou, ktoré vyústili až do výluky, čoho výsledkom bola skrátená sezóna. Po krátkom účinkovaní v drese Djurgardensu, odohral za Toronto 47 zápasov s bilanciou 23 gólov a 24 asistencií. Stal sa najproduktívnejším hráčom tímu.
Vo svojej tretej sezóne v najväčšom kanadskom meste strelil 41 gólov a zaregistroval 94 bodov, čo predstavovalo individuálne druhú najvydarenejšiu sezónu kariéry. Po odchode Douga Gilmoura bol vymenovaný za 16. kapitána v histórii Maple Leafs. Ani jeden z jeho 15 predchodcov pritom nebol Európanom.
V roku 1999 zažil s Torontom najúspešnejšie play-off, keď si zahral vo finále Východnej konferencie a nazbieral 16 bodov v 17 dueloch. Jeho tím sa však do finále Stanley Cupu nedostal, keď neuspel proti Buffalu. O tri roky neskôr tím opäť skončil v konferenčnom finále, vtedy ho zdolala Carolina.
V sezóne 2002/03 sa po ôsmich ročníkoch v rade nestal najproduktívnejším hráčom "javorových listov", keď jeho 72 bodov prekonal Alexander Mogiľnyj so 79 bodmi. Ruský útočník sa v ďalšej sezóne trápil so zranením bedra, čo Sundinovi pomohlo k návratu na post najproduktívnejšieho hráča tímu. Ročník však poznamenal incident z 8. januára, kedy zlomil hokejku pri pokuse o strelu a od frustrácie ju hodil medzi divákov. Vyslúžil si za to jednozápasovú suspendáciu.
Počas celoročnej výluky sa rozhodol venovať regenerácii a v ďalšom ročníku dokázal zaznamenal 31 gólov a 47 asistencií v 70 dueloch. Za Maple Leafs odohral ešte ďalšie dve sezóny, no od výluky si v play-off nezahral ani v jednom stretnutí. 14. októbra 2006 sa stal 35. hráčom, ktorý v NHL prekonal hranicu 500 gólov.

Odchod do tretieho kanadského tímu

S pokročilým vekom sa blížil aj koniec jeho zmluvy. Maple Leafs chceli, aby sa vo februári 2008 vzdal klauzuly, ktorá zakazovala jeho výmenu, no on odmietol, pretože chcel Stanley Cup získať s tímom, v ktorom by hral celú sezónu. Herne trápiace sa Toronto mu chcelo dať šancu uspieť v play-off a taktiež chceli získať mladého hráča a voľbu v drafte s nádejou do budúcnosti.
Keď mu zmluva v júli 2008 vypršala, okamžite ho kontaktoval generálny manažér Vancouveru Canucks Mike Gillis s lukratívnou ponukou na dvojročnú zmluvu v hodnote 20 miliónov amerických dolárov. Záujem mali aj Rangers, Canadiens a Maple Leafs, no Sundin sa rozhodol úvod novej sezóny vynechať a zvažoval dokonca koniec kariéry.
V decembri prišlo k jeho návratu do NHL a hoci sa vrátil do Kanady, nebolo to do tímu Toronta. Podpísal jednoročnú zmluvu v hodnote 8,6 milióna dolárov s Vancouverom Canucks. Maple Leafs opúšťal ako držiteľ niekoľkých klubových rekordov, vrátane počtu bodov (987) či gólov (420).
"Chcem byť súčasťou tímu so šancou vyhrať titul predtým, ako ukončím kariéru," priznal Sundin pri príchode do Vancouveru, v ktorom bol prevažne členom druhého útoku s Pavlom Demitrom a Ryanom Keslerom. napriek tomu zaznamenal len 28 bodov v 41 stretnutiach, za čo bol kritizovaný.
Emotívnym momentom bol preňho návrat do Toronta. 21. februára mu vypredaná Air Canada Center venovala ovácie v stoji. Canucks dueli nakoniec vyhrali 3:2, pričom Sundin premenil rozhodujúci samostatný nájazd. Divákom sa za podporu poďakoval pri vyhlásení hviezd zápasu - stal sa treťou.Individuálne sa mu nedarilo, no Canucks dokráčali k divíznemu titulu. Do play-off vstupovali ako jeden z top favoritov na zisk Stanley Cupu, no ich púť skončila v druhom kole na hokejkách hráčov Chicaga. Sundin napriek zraneniu zaznamenal deväť bodov v deviatich dueloch.

Koniec kariéry a veľké ocenenia

V septembri 2009 oznámil koniec kariéry. Po nej sa vrátil do Švédska, kde postavil dom a oženil sa s priateľkou Josephine. V lete 2012 sa stal prvýkrát otcom - narodila sa mu dcéra: "Som taký šťastný. Našiel som perfektnú ženu a teraz mám toto úžasné dievčatko. Život by nemohol byť lepší. Som veľmi šťastný."
Rok 2012 bol preňho významný aj z pohľadu úspechov vyplývajúcich z jeho hokejovej kariéry. 11. februára sa zúčastnil ceremoniálu, pri ktorom Maple Leafs vyradili jeho číslo "13". O osem mesiacov neskôr bol uvedený do Hokejovej siene slávy, ako druhý Švéd po Borje Salmingovi.
Tohto ocenenia sa dočká len málo hokejistov. Sundin si ho zaslúžil za 1349 bodov v 1346 zápasoch, pričom 564 z nich boli góly. Stanley Cup síce nezískal, no so švédskou reprezentáciou sa stal majstrom sveta (1991, 1992, 1998) i olympijským víťazom (2006). Zo Švédov nedosiahol v NHL nikto viac gólov, asistencií ani bodov. A recept na úspech? "Kládol som na seba veľký tlak, väčší ako ktokoľvek iný," priznáva osemnásobný účastník zápasu hviezd.