Zraneniami zdecimovaná kariéra Erica Lindrosa, ktorý musel skončiť s aktívnym hokejom už vo veku 34 rokov, no stihol nazbierať len v 760 zápasoch 865 bodov. Len traja hráči v histórii dokázali pokoriť hranicu 300 resp. 400 bodov rýchlejšie, Wayne Gretzky, Mario Lemieux a Peter Šťastný. Okrem iných ocenení má Hart Memorial Trophy alebo Lester B. Pearson Award.
Pat LaFontaine zažil taktiež skvelú kariéru, dokázal nazbierať 1013 bodov len v 865 zápasoch. Vyhral Bill Masterton Memorial Trophy a je považovaný za jedného z najlepších hráčov v histórii NHL bez zisku Stanley Cupu. Brain Leetch má za sebou 1205 zápasov a 1028 bodov, dvakrát vyhral James Norris Memorial Trophy, ku ktorým pridal po jednej Calder Memorial Trophy, Conn Smythe Trophy a víťazstvo Stanley Cupu.
Guy Lafleur nazbieral v NHL počas 1127 zápasov 1353 bodov. V histórii najslávnejšieho klubu NHL, Montrealu Canadiens, nikto nenazbieral viac bodov ani asistencií a len Maurice "Rocket" Richard nastrieľal viac gólov. Dvakrát vyhral Hart Trophy, trikrát Art Ross Trophy a Lester B. Pearson Award, ku ktorým pridal aj jednu Conn Smythe Trophy. Stanley Cup vyhral v drese Habs päťkrát.
A teraz sa dostávame k Nicklasovi Lidströmovi. Sedemnásobný víťaz Norris Trophy, víťaz Conn Smythe Trophy, člen Hokejovej siene slávy s vyradeným dresom v Detroite, štyrmi Stanley Cupmi a 1142 bodmi v 1564 zápasoch. Nie náhodou nazývaný "Mr. Perfect" drží rekord NHL s najviac odohranými zápasmi za jeden tím.
Áno, je ťažké nezvoliť na prvé miesto Lidströma, ale len do chvíle, pokiaľ neuvidíte meno Mario Lemieux. Vtedy je voľba hneď veľmi jednoduchá. Calder Memorial Trophy, tri Hart Memorial Trophy, šesť Art Ross Trophy, dve Conn Smythe Trophy, štyri Lester B. Pearson Award a dva Stanley Cupy. K tomu pár rekordov a 1723 bodov v len 915 zápasoch.
Narodil sa otcovi inžinierovi a mame - žene v domácnosti. Na hokej sa hral už ako trojročný, keď si so súrodencami vytvorili alternatívne hokejky a puky z dostupných predmetov. Neskôr im otec postavil na dvore klzisko a Mario mohol trénovať na svojej hokejovej kariére poriadne. Ako 15-ročný začal hrať v QHJML a hneď lámal ligové rekordy. Pred vstupom do NHL nazbieral 282 bodov v 70 zápasoch.
Ako istá draftová jednotka v roku 1984 sa už pred samotným výberom bavil o novej zmluve s prvým klubom, ktorý bude voliť hráča do svojich radov. Pittsburgh Penguins bol vtom čase na samom dne NHL a takmer nikto v meste im nefandil. Ľudia však cítili novú šancu, nový začiatok. Aj preto draft sledovalo na veľkoplošnej obrazovke v hale 3000 ľudí (bežná návštevnosť haly bola počas zápasov 7000).
Na zmluve sa však Lemieux a vedenie nedokázali dohodnúť, a tak počas draftu po zaznení svojho mena ostal hráč sklamaný, neobliekol si dres Penguins ani si nepodal ruku s generálnym manažérom a vyjadril sa, že Penguins ho nechcú dostatočne. Nakoniec sa však dokázali obe strany dohodnúť na dvojročnej zmluve, a tak Lemieux mohol vykorčuľovať na ľady NHL.
Penguins okrem toho, že sa im nedarilo a nemali divákov, čelili aj krachu a možnému sťahovaniu tímu do iného mesta. Prišiel však "Super Mario". Počas prvého striedania zobral puk Rayovi Bourquemu a z prvej strely dal svoj prvý gól v NHL. Sezónu skončil so ziskom 100 bodov, získal trofej pre najlepšieho nováčika a v zápase All-Star bol ako prvý nováčik v histórii ocenený ako najužitočnejší hráč. V tom čase NHL patrila Gretzkymu, no Lemieux neprestával udivovať a vo štvrtej sezóne mu "zobral" trofej pre najproduktívnejšieho hráča v sezóne.
V nasledujúcej sezóne dosiahol magickú hranicu 199 bodov, dal 50 gólov v 50 zápasoch a je jediným hráčom NHL, ktorý dal v jednej sezóne 13 gólov v oslabení. Hlavne jeho zásluhou sa Penguins podarilo dostať do play-off po dlhých siedmich rokoch. 31. decembra 1988 odohral Lemieux asi svoj najlepší zápas. Nazbieral osem bodov a dal päť gólov v piatich rôznych situáciách (v situácii s plným počtom hráčov na ľade, v presilovke, v oslabení, z trestného strieľania a aj do prázdnej bránky) a v play-off zopakoval osembodový kúsok proti Philadelphii.
V nasledujúcom ročníku vynechal pre zranenie 21 zápasov a aj preto Penguins vynechali play-off. Lemieux si však svoj štandard zachoval a dokázal bodovať v 46 zápasoch v rade (len Gretzky bol v tomto lepší s 51 zápasmi). V ďalšej sezóne vynechal Lemieux pre operáciu chrbtice 50 zápasov, Penguins získali hráčov ako Joe Mullen, Larry Murphy, Ron Francis, a Ulf Samuelsson a čakali na návrat Lemiuexa. Ten v play-off nazbieral v 23 zápasoch 44 bodov a jeho zásluhou sa Pittsburgh tešil zo svojho prvého Stanley Cupu. V nasledujúcej sezóne pre zranenie vynechal časť sezóny a v play-off pre zlomeninu ruky päť zápasov, no aj napriek tomu doviedol svoj tím ako líder k druhému Stanley Cupu v rade.
Nasledujúcu sezónu začal opäť skvele a mal nábeh na Gretzkyho rekordy v počte gólov alebo bodov, no v januári ohlásil, že mu bola diagnostikované rakovina, nádorové ochorenie lymfatických uzlín, tzv. Hodgkinova choroba. Podstúpil dvojmesačnú úspešnú liečbu a prvý zápas po ochorení odohral v hale najväčšieho rivala Penguins, Philadelphie Flyers. Tu ho však čakali mohutné ovácie a bolo to prvý a poslednýkrát, čo fanúšikovia tlieskali hráčovi Penguins.
Problémy s chrbtom sa však vrátili a Lemieux absolvoval druhú operáciu, po ktorej vynechal takmer celú sezónu. V nasledujúcej sa vrátil a dosiahol svoj 500. gól len v 605. zápase kariéry, ďalšiu sezónu dal 600. v 718. zápase a dosiahol 10. stobodovú sezónu. Po sezóne a prehratej sérii s Philadelphiou, keď v poslednom zápase dosiahol dva body, dostal od publika Flyers mohutné ovácie. S 1494 bodmi v 745 zápasoch ukonči aktívnu kariéru a NHL mu udelila výnimku trojročného čakania a uviedla ho do Hokejovej siene slávy.
Finančná situácia v Penguins bola v tom čase veľmi zlá a klub žiadal svoje najväčšie hviezdy, aby počkali s výplatami. To sa, samozrejme, týkalo aj Maria. V roku 1998 bol klub pred bankrotom a pred takmer istým sťahovaním do iného mesta. Vtedy do všetkého vstúpil Lemieux a rozhodol sa tím kúpiť. Do klubu investoval 32,5 milióna dolárov + 20 ďalších, ktoré mu Penguins dlhovali na výplatách. Stal sa majoritným vlastníkom a prisľúbil zotrvanie klubu v meste. Rada guvernérov v septembri 1999 schválila jeho vlastníctvo.
Dohodol sa na spolupráci a financovaní so spoločnosťami Spectacor Management Group a Fox Sports Pittsburgh. Reštrukturalizoval klub a stal sa klubovým prezidentom, predsedom a výkonným riaditeľom. Bol vôbec prvým bývalým hráčom NHL, ktorý si kúpil svoj pôvodný klub. Jedným z jeho počiatočných plánov bolo splatiť všetky dlhy klubu. Neskôr zveril post výkonného riaditeľa a prezidenta klubu do rúk Kena Sawyera a v roku 2006 priznal, že klub bol na predaj, ale zvažoval len ponuky od ľudí, ktorí klub chceli nechať na pôvodnom mieste.

Návrat k hokeju

V roku 2000 začali špekulácie o návrate Lemieuxa do NHL a potvrdili sa. 27. decembra odohral svoj prvý zápas po ukončení kariéry proti Torontu. Prvú asistenciu v zápase získal po 33 sekundách hry a pridal k nej ešte jednu a aj presný zásah. V sezóne robil síce kapitána Jaromír Jágr a Lemieux odohral len 43 zápasov, no získal až 76 bodov. Skončil 26. v bodovaní a nikto v tej sezóne nemal lepší bodový priemer na zápas. V play-off viedol tím až do konferenčného finále, kde však ťažko stroskotal na New Jersey. Vo vzájomnej sérii ani raz neskóroval a posledné minúty posledného zápasu strávil na trestnej lavici, kde podpísal hokejku a venoval ju malému fanúšikovi.
Po sezóne bol Jágr vymenený do Washingtonu, a tak sa Lemieux stal staronovým kapitánom. Nasledujúce sezóny ho však zmietali zranenia a ak nie, tak nehral pre blížiacu sa olympiádu, ktorú považoval za prioritnú. V Salt Lake City sa tešil zo zlata. V ďalšej sezóne odohral len 67 zápasov, ale dokázal v nich získať 91 bodov, v ďalšej sezóne mu zranenie dovolilo odohrať už iba desať zápasov.Po lock-oute sa odhodlal Lemieux ešte k jednej sezóne a keďže Penguins v tom čase patrili k najhorším tímom v NHL, vyhrali draftovú lotériu a Lemieux draftoval Crosbyho, pre ktorého sa stal mentorom. Tým, že Lemieux hral v tíme ako hráč a zároveň bol majiteľom klubu, došlo ku konfliktu záujmov a hokejista už viac nemohol figurovať v NHLPA.
24. januára 2006 počas prebiehajúcej sezóny ukončil svoju aktívnu kariéru vo veku 40 rokov. Nielen, že mu nesedela "nová NHL", ale začal mať problémy aj s arytmiou srdca. Aj keď jeho 22 bodov v 26 zápasoch sezóny je viac ako slušný počin, sám hráč počas oznámenia ukončenia kariéry povedal: "Nemôžem viac hrať na úrovni, na ktorú som bol zvyknutý."
Neskôr vystaval v meste novú hokejovú halu Consol Energy Center, opäť zabránil špekuláciám presťahovania tímu NHL do Kansas City a v roku 2009 sa tešil zo Stanley Cupu ako majiteľ tímu. Bol vôbec prvým hráčom, ktorému sa podarilo získať pohár na pozícii hráča i majiteľa tímu.
V medzinárodnom meradle sa Lemiuexovi darilo taktiež. Vyhral Svetový pohár, Kanadský pohár aj Olympijské hry. Z Majstrovstiev sveta má striebornú medailu a z Juniorských Majstrovstiev sveta bronzovú. Krajinu mal reprezentovať aj na olympiáde v roku 2006, no nezúčastnil sa jej pre zdravotné problémy.
Lemieux bol známy aj tým, že počas kariéry dokázal denne vyfajčiť pol balíčka cigariet. Prestal s tým až po diagnostikovaní rakoviny. Ženatý je s Nathalie Asselin, má s ňou štyri deti a žijú spolu pri Pittburghu, v lokalite Sewickley. Svoj dom poskytol počas vzrastajúcich kariér na život napr. hráčom ako Marc-André Fleury alebo Sidney Crosby. Od roku 2009 sa pýši titulom rytier a od roku 2010 nosí titul Order of Canada. Lemiuex sa tak, ako mnohí iní hokejisti, veľmi aktívne venuje aj charitatívnej činnosti.
Jeho Mario Lemieux Foundation pomáha ľuďom s rakovinou, je taktiež spoluzakladateľom nadácie Athletes for Hope. Počas toho, ako sa mu predčasne narodil syn Austin, ktorý strávil veľkú časť svojho skorého života v nemocnici, vznikol Austin's Playroom Project, ktorý pomáha ľuďom práve v takýchto situáciách. Pred Consol Energy Center má Lemieux svoju sochu, je americkým občanom a registrovaný republikánom v politike. Drží mnohé rekordy v histórii Penguins a taktiež v rámci NHL alebo All-Star Game. Jedna hardcorová kapela nesie názov Comeback Kid po tom, čo ho tak nazval titulok v jedných novinách a má svoju hviezdu na Kanadskom chodníku slávy.