Predstavíme si Adama Oatesa, jedného z najlepších hráčov histórie, ktorí nikdy neboli draftovaní.

V lakrose bol lepší...

Adam Oates

Post: center
Dátum nar.: 27. 8. 1962
Miesto nar.: Weston, ON, CAN
Draft: -
Tímy NHL: DET, STL, BOS, WSH, PHI, ANA, EDM
Zápasov v NHL: 1337
Bodov: 1420 (341+1079)
"Oatsie" sa narodil 27. augusta 1962 v menšom meste Weston ležiacom v susedstve Toronta. Jeho otec David vyrastal v Anglicku, kde bol veľkým fanúšikom futbalistu Stanleyho Matthewsa, ktorý bol známy skvelými schopnosťami dobre načasovaných prihrávok. A práve túto nesebeckosť vtĺkal do svojho syna a neskôr sa to prejavilo aj v športoch, ktorým sa venoval.
Od malička sa Adam zasvätil dvom športom - okrem hokeja to bol lakros, v ktorom dosahoval lepšie výsledky a bol v tých časoch aj jeho obľúbenejším športom. Jeho výkony v tomto športe boli vynikajúce, čo dokumentuje aj 181 bodov v 19 zápasoch juniorskej súťaže v Ontáriu. V histórii len hŕstka hráčov zaznamenalo viac bodov a to mu zaručilo zisk Bobby Allan Award. Jednu sezónu potom odohral aj v hlavnej súťaži MSL, v ktorej obliekal dres Bramptonu Excelsiors. Po nej v roku 1984 ukončil kariéru, aby sa venoval iba hokeju.
Nebol to len lakros, ktorého sa vzdal. Ako mladík si do sýtosti užíval rôzne večierky. Preto mal aj problémy s prospechom v škole. Nakoniec sa rozhodol, že sa vzdá aj štúdií na strednej škole, aby naplnil svoj sen stať sa profesionálnym hokejistom. Po tomto rozhodnutí poctivo trénoval a popritom pracoval na čerpacej stanici.
Článok pokračuje pod reklamou

Vysoká škola a naplnenie sna

Hokej vtedy hrával za tím Markhamu Waxers v nižšej provinčnej súťaži juniorov, v ktorej si ho po vyše dvoch ročníkoch všimol asistent trénera RPI Enginers Paul Allen, ktorý ho pozval hrať do vysokoškolskej súťaže ECAC. Po vybavení všetkých formalít sa Oates stal hráčom newyorského tímu, za ktorý odohral nasledujúce tri sezóny.
Na vysokoškolskej úrovni sa mu darilo a v každej z troch sezón skončil ako najlepší nahrávač tímu. V prvej nazbieral 42 bodov v 22 zápasoch. V tej ďalšej sa vyplatila jeho letná práca na zlepšení korčuľovania a s 83 bodmi a 57 asistenciami vytvoril nový školský rekord. V sezóne 1984/85 tento rekord ešte vylepšil - zaznamenal 60 asistencií a spolu 91 bodov. S nimi si vyslúžil nomináciu na prestížnu Hobey Baker Award, ktorú síce nezískal, no vynútil si pozornosť tímov v najprestížnejšej lige sveta.
Veľký záujem o jeho služby preukázalo minimálne päť tímov. Nakoniec sa rozhodol, že posledný ročník na vysokej škole už neabsolvuje a uzavrie svoj prvý profesionálny kontrakt. V ročníku 1985/86 sa stal najlepšie zarábajúcim nováčikom NHL, keď podpísal štvorročnú zmluvu v hodnote 1,1 milióna amerických dolárov s Detroitom Red Wings.
Debut v Národnej hokejovej lige zažil 10. októbra a bol možno lepší ako sám očakával - proti Minnesote North Stars strelil svoj prvý gól a zaznamenal i svoju prvú asistenciu profesionálnej kariéry. Ďalších 16 zápasov však preňho bolo trápením a keďže v nich nedokázal bodovať, bol poslaný do tímu Adirondack Red Wings z nižšej AHL. Sezónu trávil medzi prvým tímom a "farmou". V NHL odohral napokon 38 zápasov, v ktorých strelil deväť gólov a pridal 11 asistencií. Keď skončila Detroitu sezóna, bol poslaný späť do AHL, kde Adirondacku pomohol získať Calderov pohár.
V nasledujúcej sezóne sa už naplno presadil v tíme NHL. V 76 zápasoch nazbieral slušných 47 bodov, čo v ďalšom ročníku vylepšil - zaznamenal 54 bodov c 63 zápasoch, hoci ho mesiac trápilo zranenie slabín. Vo svojom poslednom roku v organizácii Detroitu zaznamenal 78 bodov.

Po zlomenom srdci prišiel čas stať sa hviezdou

Red Wings vypadli v play-off opäť skoro a nespokojní sa rozhodli uskutočniť výmenu, ktorá sa považuje za jednu z najhorších v klubovej histórii. Oates bol v júni spolu s Paulom MacLeanom vymenený do St. Louis Blues, odkiaľ tím posilnili veteráni Bernie Federko a Tony McKegney. Oatesa tento krok "červených krídiel" sklamal: "Bol som skutočne nahnevaný. Detroit bol môj prvý tím. Vtedy ste sentimentálni, nepripúšťate si, že by ste mohli odísť. Zlomilo mi to srdce."
S odstupom času však je zrejmé, že výmena jeho kariére pomohla. V St. Louis sa v jednom útoku stretol s Brettom Hullom a jeho meno sa rýchlo zaradilo medzi hviezdy celej súťaže. V tíme Blues dostal šancu byť centrom prvého útoku a po prvýkrát prekonal hranicu 100 bodov, keď strelil 23 gólov a pridal 79 asistencií. V ďalšom ročníku získal 115 bodov. Z jeho prihrávok profitoval i samotný Hull, ktorý v tých sezónach strelil 72, resp. 86 gólov.
V roku 1991 si prvýkrát zahral v zápase hviezd a po sezóne predlžil so St. Louis zmluvu o ďalšie štyri roky, počas ktorých mal zarobiť 3 milióny dolárov. Tím následne podpísal lukratívne zmluvy s Brendanom Shanahanom, Garthom Butcherom a Ronom Sutterom. To sa Oatesovi nepáčilo, a tak sa vyhrážal štrajkom, ak tím neprerokuje s jeho agentom nové podmienky zmluvy. To sa zase nepáčilo fanúšikom, ktorí naňho začali bučať. Celá záležitosť nakoniec vyústila do výmeny.
Od februára 1992 sa Oates stal hráčom Bostonu Bruins. V jeho prvej sezóne v drese "medveďov" zažil svoju individuálne najvydarenejšiu sezónu, keď nazbieral 97 asistencií a so 142 bodmi sa zaradil na tretie miesto kanadského bodovania súťaže. V zápase hviezd v roku 1993 vytvoril rekord, keď zaznamenal štyri asistencie behom jednej tretiny.
Stobodovú hranicu prekonal ešte raz - v ročníku 1993/94 nazbieral 112 bodov, pričom v lige vtedy viac zaregistroval len Wayne Gretzky. Ďalšiu sezónu mu skomplikovalo zranenie. V Bostone strávil následne ešte ďalšie dve sezóny. V roku 1997 bol opäť frustrovaný svojim nižším platom a v časoch, kedy sa Bruins trápili, sa verejne pustil do kritiky organizácie. O menej ako dva týždne neskôr bol vymenený do Washingtonu Capitals.
Tam sa najskôr odmietol hlásiť a požadoval, aby podmienky jeho zmluvy boli znova prerokované. Po štvordňovom "proteste" sa k tímu nakoniec pripojil, no po sezóne opäť žiadal zvýšenie jeho mzdy. Dokonca jeho agent hrozil, že Oates radšej ukončí kariéru, ako by mal hrať za Capitals s takými finančnými podmienkami. Nakoniec sa dočkal a podpísal novú trojročnú zmluvu, ktorá mu ročne zabezpečila 2,9 milióna dolárov.
7. októbra 1997 sa stal 47. hráčom, ktorému sa podaril dosiahnuť 1000 bodov. Len 14 hráčom sa to predtým pritom podarilo rýchlejšie. Míľnik dosiahol v zápase proti NY Islanders, kedy strelil hetrik a pridal dve asistencie. Bol to jeho šiesty päťbodový zápas kariéry. Sezónu 1997/98 zakončil s 78 bodmi ako druhý najproduktívnejší hráč tímu po Petrovi Bondrovi. Tím sa dokonca dostal až do finále Stanley Cupu, kde v štyroch dueloch nestačil na Detroit.
Pred sezónou 1999/2000 sa tím z hlavného mesta USA rozhodol vymenovať svojho deviateho kapitána v histórii. Stál sa ním práve Oates, ktorý v decembri odohral svoj 1000. zápas v NHL. Nasledujúce dve sezóny viedol ligu v počte asistencií, hoci už mal 38, resp. 39 rokov. V januári 2001 sa stal ôsmym hráčom histórie, ktorý prekonal hranicu 1000 asistencií.
Sezóna 2001/02 bola jeho posledná v tíme Capitals. Končila mu zmluva, a tak ho tím vymenil do Philadelphie Flyers. V nej dohral ročník, aby v lete podpísal ako voľný hráč zmluvu s Anaheimom Mighty Ducks. Zaň odohral 67 duelov so ziskom 45 bodov. Kariéru ukončil ako 42-ročný v drese Edmontonu Oilers. Zaň odohral 60 zápasov v ročníku 2003/04 a zaknihoval 18 bodov.
Oates bol jedným z najlepších tvorcov hry, akí kedy v NHL hrali, za čo mohol vďačiť aj svojmu otcovi. V počte asistencií bol v NHL trikrát najlepší a spolu ich nazbieral 1079. V 1337 zápasoch strelil aj 341 bodov, aby spolu zaznamenal 1420 bodov. Zahral si v piatich zápasoch hviezd a v roku 2012 sa dostal do Siene slávy. Momentálne je hlavným trénerom Washingtonu Capitals. Predtým pôsobil ako asistent v Tampe Bay a v New Jersey.